Deti sú stále politika. Prípravy na voľbu nového komisára pre deti sú v plnom prúde, no, zdá sa, že sa znovu tento post vníma ako priestor na presadzovanie politických, či ideologických vnímaní sveta alebo ako trafika pre „našich“ ľudí.
Parlament má na stole 8 nominácií na komisára pre deti a iba jedného jediného na komisára pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. O deti je teda záujem. Zaujímavý je však pohľad do zákulisia kandidátov.
Bizarné pôsobí, že o post sa ide pobiť aj Mária Vargová, psychologička z Čistého dňa. Žena, ktorá prešla viacerými úradníckymi postami v rezorte ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Čo samo o sebe nie je až taký veľký problém, ale istý čas mala v kompetencii kontrolu detských domovov. Práve vtedy, keď Slovenskom otriasla kauza „Peto“. Išlo o detský domov dcéry Viery Tomanovej a o zneužívanie detí v ňom (podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa). A Mária stále mlčala. Potom prišla do úradu na prevenciu násilia na deťoch a – sústredila sa na presadzovanie gender ideológie. V záujme detí? Natíska sa otázka, ako chce chrániť deti bez priamych kompetencií teraz, keď to nedokázala z postu, na ktorom mala priame kompetencie zasiahnuť. A chrániť deti. Za nomináciou stojí ďalšia bizarná postavička – poslanec Ondrej Dostál. Politický turista. No najmä človek, okolo ktorého sa vytvoril zápach nepríjemných aktivít. Doteraz znie nárek jednej matky, ktorá sa nemôže už niekoľko rokov dostať k svojej dcére. Otec sa tak rozhodol. A Ondrej Dostál, údajne, využil všetky svoje vzťahy na to, aby pomohol matku od dcéry odstaviť… Zaujímavý tandem okolo detí sa to obšmieta…
Ešte diskutabilnejšie znie nominácia Kataríny Hatrákovej, poslankyne z OĽaNO. V roku 2016 Výbor OSN pre práva dieťaťa zdvihol varovný prst a po zvolení Viery Tomanovej (niekdajšej ministerky a vtedajšej poslankyne NR SR) za komisárku pre deti kritizoval slovenský parlament za porušenie Parížskych princípov. Jednoducho politik na ľudsko-právny post nepatrí. Vyzval Slovensko, aby do roku 2020 politiku od detí oddelilo. A čo sa stalo? Ideme ďalej. Tomanová sa pred voľbou aspoň vzdala postu poslankyne. No Hatráková čaká ako to dopadne – zostáva poslankyňou. A nielen to! Je aj členkou ľudsko-právneho výboru NR SR, ktorý vyberá kandidátov a dáva odporúčanie parlamentu… O „nezaujatosti“ političky Hatrákovej vypovedá aj equipa mimovládok, ktoré ju podporujú. Je ich dosť. Signifikantným je, že všetko sú to cirkevné mimovládky a tanečné krúžky! Cirkevné sú v poriadku. Nič proti tomu. Ale ťažko potom hovoriť, že Hatráková nie je politicky nezávislá, keď stojí až po bradu ponorená do konzervatívnych vôd, a z iného spektra mimovládok nedokázala osloviť nikoho. Jasne, ešte tanečné krúžky… Je zrejme už nedôležité, že podľa Parížskych princípov sa vyžaduje vyvážená angažovanosť mimovládok. Inými slovami, ak má byť nominant nezávislý, mal by to preukázať už v procese prípravy na voľby. A mal by mať medzi podporovateľmi širšie spektrum mimovládok.
Politickými nomináciami sú aj ďalší dvaja – Natália Blahová a Ondrej Prostredník. Natália bola dlhoročnou poslankyňou parlamentu, kde skončila pre svoje nenaplnené ambície, a dodnes je podpredsedníčkou Demokratickej strany. Ondrej je výraznou osobnosťou v Progresívnom Slovensku…
Osobitnou postavou je Jozef Mikloško. Nespochybniteľná tvár filantropie. Celebrita. Nepoškvrnená osobnosť opustených detí. Asi nikto si netrúfne čokoľvek kritické povedať na jeho osobu. No predsa! Pripomeňme si, že kandidoval už pred šiestimi rokmi. Neúspešne, čo nebolo nijaké prekvapenie, keď vtedy karty rozdával Smer-SD a v hre bola politicky „nezávislá“ smeráčka Tomanová. Za zmienku však stojí nenápadné zistenie, že tentoraz Mikloška podporujú odlišné organizácia ako pred šiestimi rokmi… Žeby stratil dôveru medzi vlastnými? Ešte viac prekvapila osoba nominujúceho poslanca Podmanického. Bývalý člen Smeru, ktorí sa pripojil ku kryptofašistickým Tarabovcom. Čiže Mikloškova cesta viedla od katolíkov, cez exkomunistov až ku kryptofašistom… Zaujímavo znie aj podpora tajomnej stavovskej organizácie sudcov s názvom Asociácia rodinných sudcov, ktorú vedie sudca Peter Rajňák, medializovaný v súvislosti s tunelovaním Elektrosvitu v Nových Zámkoch. O to však nejde. Pozoruhodnejšie je to, že Asociáciu rodinných sudcov zakladal nesudca Jozef Mikloško. Tajomní sudcovia majú sídlo ako schránku v Mikloškovej mimovládke Úsmev ako dar. Človek si mimovoľne povie – a čo? Možno by stálo za to pozrieť sa prečo môžu byť pre Mikloškovu mimovládku sudcovia zaujímaví. Ide o adopcie detí. Ale to je už iná téma… Jednoducho dosť pochybností o úprimnosti kandidatúry…
A ešte je tu Katarína Szabová. Zviditeľnila sa kauzou podivnej kariéry. Zo sekretárky sa za záhadných okolností (ako bolo medializované) stala riaditeľkou Národného strediska pre ľudské práva. Stredisko pod jej vedením je ďalšou témou na skúmanie. Zaujme však veľmi divná zhoda – jej podporovateľmi sú takmer na vlas rovnaké mimovládky ako v prípade Viery Tomanovej! A čerešničkou na torte je PETO. Presne. Ten inkriminovaný detský domov, v ktorom sa údajne zneužívali deti, a ktorý sa stal tŕňom v oku Výboru OSN pre práva dieťaťa. Slovensko s tým nič neurobilo, napriek tomu, že OSN to žiadalo. Možno tak urobí nový komisár? Lenže, ak ním bude Katarína, natíska sa otázka, či jej úloha nie je tak trochu poupratovať v starých kauzách…
Slovensko nezvláda európske štandardy pre kreovanie ľudsko-právnych inštitúcií a volebný proces predstaviteľov napríklad komisára pre deti.
Deti stále neberieme vážne. Dieťa je niečo, čo môže byť objektom politicko-ideologického biznisu, ale, žiaľ, stále nie je vážnou témou. Stále licitujeme o deťoch, namiesto toho, aby sme ich chránili a dali im absolútnu prioritu. Obraz o voľbe komisára pre deti to dokladuje zas a znovu.